Liečba keratokonusu

Štandardnou metódou liečby keratokonusu je liečba pomocou CCL  (Corneal Cross Linking) a v spolupráci s Klinikou očnej mikrochirurgie VENI VIDI vykonávame komplexnú starostlivosť pre pacientov s daným ochorením vo forme implantácie intrastromálnych prstencov.

 

Prejavy keratokonusu

• vydúvanie rohoviek v centre s ich stenčovaním, v neskorých štádiách opakovaným pripúchaním pre trhlinky v hrote keratokonu z vnútornej strany rohovky,

• ide zväčša o ochorenie oboch očí (len v 4% býva jednostranné) väčšinou s rôznym stupňom vývoja na nich. Môže mať rôzny tvar (bradavičnatý, oválny), rozsah (keratokonus – keratoglobus) a polohu (centrálnu, paracentrálnu, periférnu) a s vývojom ochorenia sa po rohovke presúvať,

• objavuje sa zväčša v puberte alebo mladosti, pričom čím skôr sa objaví, tým má väčšiu tendenciu progredovať,

• prvými príznakmi býva najčastejšie nárast krátkozrakosti (mínus sférických dioptrií) sprevádzaný nárastom astigmatizmu (mínus cylidrických dioptrií),

• ako rizikové faktory boli identifikované alergia, trenie očí (fluktuácia vnútro očného tlaku) a niektoré špecifické syndrómy ako Marfanov, Downov, Turnerov či Ehlers-Danlosov.

 

Keďže presnú príčinu vzniku ochorenia nepoznáme (multifaktoriálne ochorenie) ani liečba nemôže byť kauzálna (zameraná na príčinu), ale iba symptomatická (zameraná na zmierňovanie prejavov ochorenia). Výskyt ochorenia je približne 1/2000 osôb, pričom rodinná záťaž je popisovaná na úrovni 10%. Technický vývoj v poslednom čase umožňuje zachytiť aj úplne včasné štádiá ochorenia - tzv. frustné formy. Náš prístroj Pentacam (Scheimpflugova kamera) dokáže zachytiť už tieto prvé prejavy ochorenia na zadnej ploche rohovky, kým sa ochorenie prejaví vyklenovaním celej hrúbky rohovky (aj prednej plochy). Bežným očným vyšetrením je možné zistiť známky keratokonu zväčša až v neskorých štádiách, keď je už videnie vážne poškodené, preto pri podozrení je nutné vždy realizovať rohovkovú topografiu (mapy rohovky).

 

Podľa pokročilosti rozdeľujeme keratokonus do 4 štádií (Amslerova klasifikácia). Voľba terapeutického postupu závisí práve od stupňa pokročilosti. Súčasné možnosti terapeutického ovplyvnenia keratokonusu – menežment liečby:

 

I. – II. štádium:

1.) okuliare, prípadne mäkké kontaktné šošovky – ak je možné dosiahnuť použiteľné videnie sférocylindrickou korekciou a nález je stabilizovaný.

2.) tvrdé alebo hybridné kontaktné šošovky – ak nie je možné dosiahnuť použiteľné videnie sférocylindrickou korekciou (nepravidelný astigmatizmus) a nález je stabilizovaný.

3.) CXL – KXL (corneal crosslinking) – ak je zjavná progresia a hrúbka rohovky nad 400 um + možné dokorigovať podľa bodu 1.) a 2.).

 

III. – IV. štádium:

1.) rohovkové implantáty (Ferrarove keraringy alebo INTACS) – poloblúkovité plastové implantáty vyrovnávajú pokrivenú rohovku. Hrúbka rohovky musí byť aspoň 400 um. Výsledný stav je možné opäť následne spevniť CXL – KXL alebo hybridnými kontaktnými šošovkami.

2.) lamelárna keratoplastika – náhrada povrchovej časti rohovky darcovským štepom pri hrúbke pôvodnej rohovky nad 400 um a neporušenom endoteli rohovky.

3.) perforačná keratoplastika – transplantácia rohovky darcovskou v celej hrúbke, ako posledná, najradikálnejšia možnosť, 85% úspešnosť.

4.) vnútroočné refrakčné umelé šošovky (IORLs) – implantácia do zadnej alebo prednej očnej komory pri vysokých refrakčných vadách (> - 6.0 sph) spôsobených keratokonom.