Keratokonus je degeneratívne nezápalové ochorenie rohovky spôsobené menejcennosťou kolagénu neznámej etiológie. Identifikácia tohto ochorenia pred prípadným rozhodnutím k realizácii zákroku - operácii očí, je rôzna. Prejavuje sa vydúvaním rohoviek v centre alebo okolo neho s ich stenšovaním, v neskorých štádiách opakovaným pripúchaním pre trhlinky v hrote keratokonu z vnútornej strany rohovky. Ide zväčša o ochorenie oboch očí (len v 4% jednostranné) väčšinou s rôznym stupňom vývoja na nich. Môže mať rôzny tvar (bradavičnatý, oválny), rozsah (keratokonus-keratoglobus) a polohu (centrálnu, paracentrálnu, periférnu) a s vývojom ochorenia sa po rohovke presúvať.
Objavuje sa zväčša v puberte alebo mladosti, pričom čím skôr sa objaví, tým má väčšiu tendenciu progredovať. Prvými príznakmi býva najčastejšie nárast krátkozrakosti (mínus sférických dioptrií) sprevádzaný nárastom astigmatizmu (mínus cylidrických dioptrií). Ako rizikové faktory boli identifikované alergia, trenie očí (fluktuácia vnútroočného tlaku) a niektoré špecifické syndrómy ako Marfanov, Downov, Turnerov či Ehlers-Danlosov.
Keďže presnú príčinu vzniku ochorenia nepoznáme (multifaktoriálne ochorenie) ani liečba nemôže byť kauzálna (zameraná na príčinu), ale iba symptomatická (zameraná na zmierňovanie prejavov ochorenia). Výskyt ochorenia je približne 1/2000 osôb, pričom rodinná záťaž je popisovaná na úrovni 10%. Technický vývoj v poslednom čase umožňuje zachytiť aj úplne včasné štádiá ochorenia - tzv. frustné formy. Náš prístroj Pentacam (Scheimpflugova kamera) dokáže zachytiť už tieto prvé prejavy ochorenia na zadnej ploche rohovky, kým sa ochorenie prejaví vyklenovaním celej hrúbky rohovky (aj prednej plochy). Bežným očným vyšetrením je možné zistiť známky keratokonu zväčša až v neskorých štádiách, keď je už videnie vážne poškodené, preto pri podozrení je nutné vždy realizovať rohovkovú topografiu (mapy rohovky).
Podľa pokročilosti rozdeľujeme keratokonus do 4 štádií (Amslerova klasifikácia). Voľba terapeutického postupu závisí práve od stupňa pokročilosti.
Súčasné možnosti terapeutického ovplyvnenia keratokonusu – menežment liečby:
1.) okuliare, event. mäkké kontaktné šošovky – ak je možné dosiahnúť použiteľné videnie sférocylindrickou korekciou a nález je stabilizovaný.
2.) tvrdé alebo hybridné kontaktné šošovky – ak nie je možné dosiahnúť použiteľné videnie sférocylindrickou korekciou (nepravidelný astigmatizmus) a nález je stabilizovaný.
3.) KXL (corneal crosslinking – viď nižšie) – aj je zjavná progresia a hrúbka rohovky nad 400 um + možné dokorigovať podľa bodu 1.) a 2.)
1.) rohovkové implantáty (Ferrarove keraringy alebo INTACS) – poloblúkovité plastové implantáty vyrovnávajú pokrivenú rohovku, Hrúbka rohovky musí tiež aspoň 400 um. Výsledný stav je možné opäť následne spevniť CXL alebo hybridnými kontaktnými šošovkami.
2.) lamelárna keratoplastika – náhrada povrchovej časti rohovky darcovským štepom pri hrúbke pôvodnej rohovky nad 400 um a neporušenom endoteli rohovky.
3.) perforačná keratoplastika – transplantácia rohovky darcovskou v celej hrúbke, ako posledná, najradikálnejšia možnosť, 85% úspešnosť.
4.) vnútroočné refrakčné umelé šošovky (IORLs) – implantácia do zadnej alebo prednej očnej komory pri vysokých refrakčných vadách (> - 6.0 sph) spôsobených keratokonom.
KXL (aj CCC – corneal colagen crosslinking) je minimálne invazívna chirurgická metóda, ktorej cieľom je spevniť oslabené tkanivo rohovky akejkoľvek genézy. Najčastejšie sa používa na zastavenie progresie ektatických ochorení, ako keratokonus, keratoglobus, pelucidná marginálna degenerácia či stavoch po refrakčných operáciách očí na rohovke. princíp metódy spočíva v ožiarení deepitelizovaného tkaniva rohovky UV-A lampou o vlnovej dĺžke 370 um a energii 3 mW/cm2. Pred týmto ožiarením je tkanivo rohovky nasýtené 0.1% vitamínom B2 (riboflavín), ktorého funkcia je dvojaká :
1.) fotosenzibilizér – reakciou s UV-A lampou dochádza k tvorbe kyslíkových radikálov, ktoré reakciou s reťazcami priľahlého kolagénu rohovky umožňujú ich ďalšie previazanie chemickými (kovalentnými) väzbami. Tým dochádza k spevneniu rohovkového tkaniva.
2.) bariéra - zabezpečuje ochranu vnútroočných štruktúr pre účinkom UV-A lampy
KXL bez znesenia rohovkového epitelu sa ukázal ako málo účinný (len 30% účinnosť). KXL nie je možné realizovať pri hrúbke rohovky pod 400 um( poškodenie vnútroočných štruktúr), anamnéze herpetického zápalu rohovky, pri séropozitívnej reume či tehotenstve.
Celý výkon teda trvá približne 1 hod., 4-6 týždňov po výkone sa kvapkajú kvapky do očí. Následkom výkonu predná tretina rohovky pripuchne na 2-3 mesiace, čo býva príčinou prechodne zhoršeného videnia na operované oko. Úspešnosť, t.j. zastavenie progresie, je okolo 70%. Pri nedostatočnom efekte je možné výkon v priaznivých prípadoch opakovať. 90% zmien na rohovke sa udeje v priebehu prvých 6 mesiacov, ale celá reakcia trvá približne 2 roky. V tomto období sa vyklenovanie nielen zastaví, ale zväčša sa rohovka aj mierne oploští, čím môže dôjsť aj k miernemu zlepšeniu videnia. V individuálnych prípadoch (počiatočné štádiá ochorení, dostatočne hrubá rohovka) je možné KXL kombinovať aj s refrakčnými operáciami excimerovým laserom (Aténsky protokol) nadstavbovými techológiami – operácia topography – guided – t.j. laserový lúč je vedený podľa rohovkovej mapy, ktorá býva pri týchto ochoreniach značne asymetrická.
Vekom u človeka prebieha aj tzv. „fyziologický crosslinking“, t.j. rohovka tuhne stárnutím organizmu, takže po 40 r. veku zväčša ektatické ochorenia rohovky neprogredujú aj bez liečby. Tento jav je výraznejší u fajčiarov a diabetikov.
Powered by ChronoForms - ChronoEngine.com